Agentúrny materiál sme doplnili o autorský článok redakcie Korzára.
POPRAD. Približne stovka Popradčanov si dnes na Námestí sv. Egídia pri pamätníku Jozefa Bonka pripomenula 44 rokov od sovietskej okupácie.
Spojenecké vojská 21. augusta 1968 vtrhli na územie bývalého Československa a pri stretoch s občanmi zahynulo niekoľko ľudí. Medzi nimi bol aj 19-ročný Jozef Bonk, ktorého zabila náhodná strela.
"Žiaľbohu, Poprad je asi stále jediné miesto na Slovensku, kde sa stretávame a na úrovni si pripomíname udalosti augusta 1968. Nezachytil som v médiách, že by sa inde niečo podobné konalo. V Bratislave to bolo veľmi chabé, nie je tam ani dôstojný pamätník, je to smutné," zdôraznil tajomník Svetového združenia bývalých československých politických väzňov František Bednár.
Narazili na nezáujem
Združenie chcelo obetiam komunistického režimu vytvoriť väčší a symbolickejší pamätník. O to však podľa Bednára na Slovensku nie je záujem.
"Urobili sme to aspoň v takomto skromnom rozsahu tu v Poprade. Chceli sme niečo také urobiť aj v Košiciach, tu bolo najviac obetí, celkovo sedem, avšak stroskotalo to na tom, že sa politici v mestskom zastupiteľstve nevedeli dohodnúť," konštatoval Bednár.
Podľa neho je nezáujem zo strany spoločnosti a vlády o pripomenutie si tohto neslávneho dátumu.
"Rok 1968 jednoducho nevyhovuje nikomu, nevyhovuje bývalým súdruhom, ktorí prezliekli kabáty, ani národniarom," uzavrel Bednár.
V noci z 20. na 21. augusta vtrhla na územie Československa sovietska okupačná armáda a armády varšavského paktu a zastavilo sa tak úsilie Čechov a Slovákov o zmenu komunistického systému.
Počet obetí vpádu komunistických armád do ČSSR sa vyšplhal na 90, jedným z usmrtených bol aj Jozef Bonk z Hôrky.
Spojenecké vojská dorazili do Popradu okolo 13. hodiny a spustili streľbu do protestujúcich občanov. Okrem toho, že strely zabili Bonka, ťažko zranili ďalších šesť ľudí.
Vpád vojsk znamenal rodinnú tragédiu
21. august 1968 sa čiernymi písmenami zapísal do histórie nielen Popradu, ale celého vtedajšieho Československa. Vpád spojeneckých vojsk do mesta sprevádzala paľba. Jedna guľka z tanku zasiahla vtedy iba 19–ročného Jozefa Bonka z Hôrky. Dnešná pietna spomienka na popradskom námestí pripomenula okupáciu z augusta 1968 a jej obete.
POPRAD. Anna Malá mala v osudný deň svojho brata 28 rokov. Dnes 72–ročná dôchodkyňa s horkosťou v hlase spomína na august 1968.
„Brat mal byť vtedy na týždňovke a neverili sme, že je tu a že ten mŕtvy je práve on. Tí, ktorí pri tom boli, hovorili, že šiel po opačnej strane ulice. Guľka ho nešťastne trafila a nebolo mu pomoci,“ rozhovorila sa so slzami v očiach sestra obete, ktorú pripomína pomník na Námestí sv. Egídia v Poprade.
Utrpenie podľa Malej neutíchalo. „Je smutné, že sme aj po tom museli byť ticho. Hocikedy som priniesla na tú stranu ulice kytičku kvetov, ale po čase ma upozorňovali, aby som to nerobila, lebo ma sledujú. Musela som s tým prestať,“ dodala.
Táto tabuľa pripomínajúca skrutý osud Jozefa Bonka nie je jediná. „Prvú tabuľku, ktorú sme mali na dome, dali rozbiť a hodili do koša. Môj ďalší brat aj so švagrom ju zlepili a priniesli domov,“ spomenula trúchliaca Anna Malá.
Ďalším znamením bol pre rodinu Bonkovcov samotný pohreb. „Brat bol v čase svojej smrti branec a v deň pohrebu mu predseda vtedajšieho miestneho úradu čítal správu o tom, že dostal povolávací rozkaz k tankistom. Tank mu bol osudný,“ zdôraznila zdrvená sestra, ktorá je vďačná aspoň za túto príležitosť pokloniť sa menu svojho brata.
Marek Vaščura
Autor: mv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
