VYSOKÉ TATRY. Čoskoro sa v Tatrách začne sezónna uzávera vysokohorských polôh. Milovníkom turistiky tak ostáva už len pár dní na vychutnanie si jesenných chvíľ v nich.
Turisti a horolezci to vnímajú ako reštrikciu obmedzujúcu ich prirodzený pohyb, no za väčší problém považujú celoplošný zákaz bežných horských aktivít počas celého roka. Roky sa snažia prelomiť v Tatranskom národnom parku tento stav, zatiaľ bez efektu.
Podľa ľudí pohybujúcich sa v horách práve prítomnosť turistov zamedzuje ničeniu prírody, či už ide o devastáciu porastu alebo pytliactvo.
Dokonca i turistické chodníky sú poškodzované vraj viac jarnými snehovými lavínami ako priamo turistikou.
Prvé informácie o zákaze pohybu v Tatrách, ako si na ne spomína bývalý šéf klubu SHS James Marián Šajnoha, sa dozvedel až z brožúrky Vysoké Tatry – Horolezectvo vydanej v roku 1983.
„Bez uvedenia inštitúcie, ktorá prijala toto rozhodnutie, je v nej zoznam ôsmich oblastí Tatranského národného parku (TANAP), ktoré sú od roku 1983 úplne uzavreté. Tieto zmeny neprešli žiadnym zákonným schvaľovaním a ďalšie obmedzenia v TANAP-e pokračovali práve na základe tejto legislatívne ničím nepodloženej publikácie,“ tvrdí Šajnoha.
Roky sa spoločne s ďalšími horolezcami snažil o nápravu, no k zmene nedošlo.
Melek: Reštrikcie sa stupňujú
S príchodom 90. rokov zákazov pribúdalo. „Hlavne po roku 1990 sa začalo aj s obmedzovaním skialpinizmu v Tatrách,“ povedal Stanislav Melek, známy inštruktor horolezectva a skialpinizmu SHS James a autor komplexného návrhu pre sprístupnenie skialpinistických oblastí vo Vysokých Tatrách.
Melek poukazuje aj na nerovnaký prístup k návštevníkom hôr.
„Ustanovením Spolku horských vodcov sa urobila výnimka pre ich podnikanie v niekoľkých oblastiach, kde môžu ísť len oni. Podobne majú výnimky pre skialpinizmus, ktoré sú opäť len pre nich.“
Melek sa dlhodobo usiluje tento stav s ďalšími odborníkmi zmeniť. Privilegovaný prístup podľa nich nemá oporu ani v platnom Návštevnom poriadku TANAP-u. Slovné spojenie „horský vodca“ v ňom ani nenájdete.
Sezónna uzávera sa týka aj chodníka vedúceho k Chate pod Rysmi. Foto: Vladimír Šimíček
Vo svete to nie je bežné
Na tento stav roky upozorňuje nielen široká verejnosť, ale nestotožňuje sa s ním ani vedenie Správy TANAP-u.
„V návštevnom poriadku by sme nemali zvýhodňovať jednu skupinu nad inú. Na ochranu prírody nemá vplyv to, či je vo vysokohorskom teréne turista s oprávnenou osobou alebo nie. V novom návštevnom poriadku bude pojem vysokohorský turista definovaný tak, že je to osoba s občianskym preukazom, ktorá chce vystúpiť na horu. Ak bude chcieť využiť sprievodcovské služby, požiada oprávnenú osobu. Nechceme dávať monopol na pohyb v horách do rúk privilegovanej skupiny ľudí,“ uviedol v reakcii jej riaditeľ Pavol Majko.
Minulý rok vznikla Občianska iniciatíva (OI) Naše hory. Skupina nadšencov chcela priniesť širokú spoločenskú debatu, ktorá by viedla k návratu do prirodzeného stavu v Tatrách spred 30 rokov.
Ide jej najmä o sprístupnenie tatranských štítov a starých, dnes už zakázaných turistických trás. Tieto oblasti sa už roky považujú za akési trináste komnaty Vysokých Tatier.
Ani horolezec Peter Hámor sa vo svete s takouto neprístupnosťou nestretol. Jedinú podmienku slobodného pohybu v horách tam predstavuje zaplatenie vstupu do národných parkov. „Všetky chodníky v Himalájach sú otvorené a prístupné,“ povedal Hámor.
Žiadajú návrat prirodzeného stavu
Návrh OI Naše hory berie do úvahy nielen ochranu prírody, ale aj zaistenie vybraných trás v kritických miestach pre väčšiu bezpečnosť turistov.
Konečným výsledkom má byť úprava terajšieho NP TANAP. Ten súčasne platný je navyše v časti zákazov nezrozumiteľný a nevykonateľný, s čím súhlasí i Správa TANAP-u.
Nespokojnosť vyústila do návrhu nového Návštevného poriadku ešte v roku 2010, ktorým chceli turistom otvoriť cestu na najzaujímavejšie tatranské štíty. Návrh opäť neprešiel.
„Chceme oslobodiť naše hory od úradníckych bludov. Nežiadame nič nové, len prinavrátiť do Tatier pôvodný stav, ktorý tu pred rokmi dobre fungoval,“ zhrnul Martin Porada z OI Naše hory.
Podľa iniciatívy by to pomohlo zmeniť obraz Vysokých Tatier ako oblasti plnej zákazov a obmedzení, ktorý škodí nielen Tatrám, ale aj Slovensku.
Aktivity vedúce k slobodnému pohybu v horách podporuje i Stanislav Klaučo, bývalý generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny ministerstva životného prostredia.
Podľa Klauča aktivisti „chcú veci uviesť do súladu medzi ochranou prírody a mäkkým turizmom, ktorý má byť aj podľa medzinárodných kritérií pre národné parky preferovaný pred tvrdým turizmom. Ten zase preferuje súčasné vedenie Správy TANAP-u. Práve tu v 5. stupni ochrany dnes devastujú a ničia prírodu buldozéry s bagrami priamo pred očami návštevníkov“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
