Rodina je v živote to najdôležitejšie, čo môže dieťa mať. Medzi nami sú ale aj deti, ktoré nepoznajú teplo domova. Ich rodičia sa ocitli v núdzi, alebo o ne jednoducho nemali záujem. Končia v domovoch.
SPIŠ. Náhradný domov, náhradná starostlivosť. Do osemnástich rokov deti v detských domovoch dostanú všetko, čo pre život potrebujú. Aspoň z tej materiálnej stránky.
Keď odbije hodina dvanásta, sú nútené zbaliť si posledné veci a postaviť sa na vlastné nohy. Nie vždy je to jednoduché.
Pomocnú ruku im vo väčšine prípadov podávajú aj mestá. Niektorým posielajú príspevok na tvorbu úspor.
Samosprávy ale finančnú injekciu dokážu pri vlastnej šikovnosti aj obchádzať.
Deti z detských domovov zväčša po osemnástke musia múry, ktoré im poskytovali aspoň nejakú istotu, opustiť.
Ocitla sa medzi cudzími ľuďmi
V lete minulého roka sa so svojím životným príbehom s nami podelila Zuzana Križanová, ktorá celé svoje detstvo strávila v detskom domove. Rodičia sa jej vzdali.
Ju a jej súrodencov totiž nemohli uživiť. Ocitla sa v cudzom prostredí, medzi cudzími ľuďmi. Vstávala a zaspávala často osamelá v cudzej posteli. Sama však hovorí, že v tom úplne mladom veku to ešte veľmi nevnímala.
„Ja som si to veľmi ani neuvedomovala, pretože som bola ešte malá,“ povedala Zuzana.
Odvtedy však už žiadne Vianoce neboli pravými Vianocami. Žiadne narodeniny neboli narodeninami v pravom slova zmysle.
I keď dostala každoročne množstvo darčekov, aj napriek tomu v nej bola polovica, ktorej niečo veľmi chýbalo. Objatie, materinská láska, teplo domova.
Detský domov opúšťala so slzami
Najťažšie boli chvíle v škôlke. Pozorovať, ako si po iné deti chodia ich rodičia, nebolo pre malú Zuzku jednoduché.
Paradox je, že do domova prišla spolu so svojimi dvoma súrodencami. Sestrou a bratom. Tí však po dosiahnutí dospelosti múry domova opustili a vybrali sa svojou cestou.
Ako nám Zuzka povedala, ani s jedným z nich momentálne nie je v kontakte. Zatiaľ čo deti z rodín poväčšine búrlivo oslavujú dosiahnutie dospelosti, ona sa musela lúčiť. Aj s tým málom, čo zatiaľ v živote mala.
Brány decáku musela opustiť. Bez predstavy, bez zázemia, bez plánu, kam sa asi tak podieť a vo vrecku s balíkom peňazí na začiatok.
„Bolo to ťažké, neodchádzalo sa mi vôbec ľahko. Detský domov som opúšťala so slzami a peknými spomienkami, ale nejako som to jednoducho musela zvládnuť. Išla som bývať do Spišskej Novej Vsi,“ pokračovala Zuzana.
Ocitla sa v krutej realite
Bolo to pre ňu náročné, pretože sama v krutej realite nikdy nebola.
„Vždy som bola v decáku, kde nebola šanca na niečo také myslieť. Ale zvládla som všetko sama. Keď odchádzajú deti z detského domova, nemajú nič. Nemajú rodinu, proste nikoho. Musia sa o seba postarať samy. Musia vynaložiť dvakrát toľko úsilia, keď sa chcú začleniť do života, ako deti z rodín,“ hovorila dnes už s úsmevom na tvári Zuzka.
Tvorba úspor je pre mestá nepovinná
Ministerstvo sociálnych vecí všeobecne formuluje tvorbu úspor miest a obcí pre deti ako nepovinnú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš